Báseň - Reč učňa

Gorazd Zvonický, Reč učňa

Ježišu, ja ťa vidím v mojom veku,
keď si bol učňom v Jozefovom dome
vždy úslužný, bez mladíckeho prieku,
Syn Boží, mládnik na kráľovskom strome,
čo okrem hriechu stal sa podobným
nám robotným a chudobným.

Ježišu, ja sa chystám na remeslo,
lež za potreby je mi bratská ruka,
ty, teda preber žitia môjho veslo,
veď mojej loďke toľký zvod sa núka,
a s tebou moja plavba bezpečná
šťastlivo vústi do večna.

Žehnávaj moje plány do budúcna,
nech v súlade sú s milou Božou vôľou.
Keď moja láska k tebe bude vrúcna,
aj k tvojim bratom bude bez kúkoľov,
veď v svete chcem byť dobrým obilím,
nuž naprav ma, keď sa pomýlim.

Viem ty mi budeš majstrom dokonalým
a chytíš do rúk obe moje ruky.
Sme učni, ja však pri tebe som malým,
preto chráň môj ker, na ňom nežné puky.
Keď k srdcu vezmeš moje nádeje,
ovocie šťastne dozreje.